Vitajte na stránkach
Spolku urbáru pozemkového spoločenstva
Dlhá nad Oravou
Z histórie urbariátov
V januári 1767 bolo vydané nariadenie Márie Terézie, ktoré uvádzalo výhody pre poddaných a ich povinnosti voči zemepánovi s rozsahom pôdy, ktorú užíva. "Urbár" bola kniha v ktorej boli zapísaní poddaní, pracujúci na poliach a lesoch panstiev. Uvádza sa, že poddaný hospodáriaci na jednej usadlosti bol povinný odpracovať pre svojho zemepána 52 dní so záprahom alebo 104 dní pešo. Želiari s domom boli povinní odpracovať na panskom 18 dní, bez domu 12 dní ročne. Za "domový grunt" (záhradu a pozemok) na ktorom stál dom platili poddaní zemepánovi 1 zlatý ročne. Ďalej bola povinnosť odvodu zemepánovi a cirkvi z vyprodukovanej úrody, ako aj rôzne naturálne dávky.
Zmena v urbárskych pomeroch nastala v roku 1848 (dôsledok revolučných udalostí), kedy sa z poddaného voči pozemkom stal tento ich plným vlastníkom.
V roku 1853 bol vydaný tzv. Urbársky patent, ktorým sa úplne zrušil dovtedajší urbársky pomer voči zemepánovi, čím sa urbárnici stali i právnymi vlastníkmi poddanskej pôdy. Po znárodnení v roku 1948 sa urbariáty zrušili a vznikli družstvá, ktoré prebrali určitým spôsobom model urbariátov.
Po roku 1989 sa začali vracať majetky podielníkom a vznikli spoločenstvá na historickom základe bývalých urbariátov, ale nevznikli na účely podnikania.
Až zákon z r. 1995 ustanovil presné podmienky vzniku pozemkových spoločenstiev, ktoré platia dodnes. (zákon č.181/1995 Zz. a najnovšie zákon č. 97/2013 Z.z.)
